Priateľstvo je určite najlepším balzamom na ranu z nešťastnej lásky.

Nič neuberie na chuti arašídového masla viac ako neopätovaná láska.

Existuje liek na lásku - ešte väčšia láska.

Láska je triumf predstavivosti nad inteligenciou.

Láska ktorá sa nezakladá na priateľstve je ako dom postavený na piesku.

Ľúbiť a byť ľúbený je ako cítiť slnko z oboch strán.

Hlboko ľúbiť jedným smerom znamená viac ľúbiť všetkými ostatnými smermi.

Aj takúto ružičkou sa dá obdariť...heh...=D...

Takže, odteraz tu budem dávať aj dizajny blogu. Ten čo tu je práve teraz som sem ešte nedávala (teda do článku), tak ho tu dávam. Píšte sem o ňom komentíky, OK? Budem veľmi rada, OMg...

Diki je úžadný...

Takže na všetci prosím ospravedlnte a najme moje SB... Viete prva vec je, že som nemala čas a potom sa šla mama rozdrapiť keď som tu bola 5sekúnd. Ak vám to všetkým bude stačiť raz za týždeň tu 100percentne budem... DIK za pochopenie...

Počasie bolo zamračené a pofukoval jemný vetrík. V okne malého domčeka stálo dievča a premýšľalo. Jej krásne modré oči sa gúľaly sem a tam a blonďavé vlasy jej jemne viali. Chudá postava sa vykláňala s okna a premýšľala. Zrazu sa strhla od ľaku. Kdosi ju chytil za ruku. Pomaly sa otočila a až potom si vydýchla. Stála tam jej mama.,,Choď na nákup." povedala vvojej dcére, Zuzanke.Zuzanka mlčky prikývla a pobrala sa za svojou mamou do kuchyne. Poobzerala sa po nej. Na stolíku boli peniaze a pepierik, na ktorom bolo pisané čo má kúpiť. Zuzanka ho preletela očami: mlieko, syr a saláma. Vyšla s kuchyne a zamierila smerom k chodbičke. Pomaly stisla kľučku, akoby sa bála, že ju pohryzie. Nakoniec nad ňou zvíťazila a otvorila ju. Mala pocit, akoby prežívala posledné šťastné minútyv svojom živote. Akoby potom nemala byť nikdy viac šťastná. Zuzanke sa zdalo, že azda celú večnosť si obúvala červené čižmy. Zdalo sa jej, že ešte dlhšie si obliekala kabátik a čiapku. Takáto bola už od rána. Všetko sa jej zdalo akési čierne, akési smutné. Otvorila vchodové dvere a keď vyšla von, znova ich za sebou zavrela. Vyšla na ulicu a zo škrípotom zavrela za sebou bránku. Vybrala sa smerom ku obchodíku s potravinami, ktorý bol vzdialený jednu ulicu. Konečne došla k obchodíku a hodiny pod jeho strechou neúprosne tikali a Zuzanke sa zazdalo, akoby tikali naschvál. Tikot sa jej zaríval do pamete čím ďalej, tým hlbšie. Nič iné nevnímala, iba tikot hodín. Jasný a krutý tikot hodin. Strašne hlasný tikot. Pomaly vošla do obchou, no zabudla pozdraviť. Ako si sa jej nechcelo. Akosi sa jej zdalo, že je to najťahšia vec na svete, a že to nikdy nedokáže.Hlavy ľudí sa za ňou obzerali. Čo je to za dievča, keď nevie čo sa patrí. Keď nevie prejaviť ani ten najmenší naznak úcty.Zuzanka si ich nevšímala. Zobrala si košík a vytiahla z veľkého kartónu mlieko. Pomaly s ho vložila trasľavými rukami do košíka. Podišla k predavačke a popýtala ju o salam a syr.Predavačka jej ho ochotne dala a pritom na ňu pozerala s prekvapenou tvárou, akoby videla ducha, alebo nebodaj strašidlo.Zuzanka zaniesla nákup ku pokladni a zaplatila zaň. Dala si ho do tašky a vyšla na ulicu. Zrazu na druhej strane cesty videla Tomáša, do ktorého bola zamilovaná. Najradšej by bola bežala za ním a vbehla mu rovno do náručia. Keď ho videla lietala v oblakoch tak, ako aj teraz. Predstavovala si, ako sa držia za ruky a chodia po oblakoch. Sem-tam si dajú pusu a obidvaja sú šťastní.Vtom, ani nevedno ako sa ulica vyprázdnila. Nebolo na nej auta.Zrazu Tomáš zmenil smer a mieril práve k obchodu práve k Zuzanke.Zuzanka znova začula hodiny, ako neúprosne tikajú. Zrazu zo zákruty vyšlo plnou rýchlosťou auto. Hodiny tikali čoraz ďalej hlasnejšie a neúprosnejšie. Auto zrazilo Tomáša a zobralo mu život. Hodiny zrazu dovŕšili najhlasnejšie tiknutie a zastali. Zuzanka bleskurýchlo pustila tašku s nákupom a ten sa rozsypat po celej ceste. Uháňala s vetrom o preteky za Tomášom. Takmer ju minulo ďalšie ufújazdiace auto. Keď Zuzanka dobehla k Tomášovi zastala, kľakla si pred neho a zvolala: ,,Prečo láska umiera?!"

Spoločný, neva???